uhorcik

Naposledy som sa ospravedlnil s tým, že odlietam domov na Slovensko a odmlčím sa na asi tak 2 týždne. No napokon ako vidíte z toho boli 3 mesiace. Ale som späť a pre všetkých, ktorí si radi prečítali moje blogy tu mám pokračovanie.

Ako som sľúbil jednému z čitateľov, ktorý chcel vedieť ako je to v Rusku s alkoholom, dnes si napíšeme niečo práve o tomto, nazval by som to, ruskom fenoméne.

Začnem asi tým, že keď sa povie slovo Rusko, každý si predstaví zimu, vodku a opilcov. Možno nie každý, aby som náhodou niekoho neurazil, ale dovolím si tvrdiť, že väčšina ľudí má so slovom Rusko práve takúto asociáciu. Teraz ide o to, či je táto asociácia namieste alebo je to všetko len mýtus. Tu budem musieť znovu pripomenúť, tak ako je už zvykom v každom mojom blogu, že všetko čo tu napíšem, je iba môj osobný dojem a skúsenosť, ktorú som zažil na vlastnej koži. No tak či onak, nedovolím si tvrdiť, že všetko čo napíšem sa vzťahuje na komplet celé Rusko a všetkých jeho obyvateľov. Jednoducho opisujem svoje vlastné zážitky zo života v Rusku.

Na úvod musím povedať, že stretnúť opilca v Rusku nie je až také jednoduché ako by sa mohlo niekomu zdať. Podľa môjho názoru,je jednoduchšie a bežnejšie stretnúť po ulici sa potácajúceho človeka na Slovensku ako v Rusku. No môže to byť spôsobené tým, že tu v Rusku je tá kultúra pitia alkoholu trochu odlišná od toho, na čo sme zvyknutí na Slovensku. Na Slovensku sú ľudia zvyknutí napríklad cez leto na rôzne terasy, pivné záhrady a podobne, kde sa dá posedieť, vypiť si pivo. V Rusku je to o niečom inom. Samozrejme aj tu majú reštaurácie svoje terasy, ale ako možno niekto postrehol, napísal som zámerne slovo reštaurácie. Tu je celé posedenie na terase spojené s jedlom. Ľudia prídu na obed, večeru a pri tom si dajú buď už to pivo alebo nejaký alkohol. A keďže ceny sú za posedenie v podniku vyššie ako na Slovensku, nestáva sa, že by prišiel niekto čisto iba kvôli alkoholu. Napríklad pivo v reštaurácii alebo v podniku stojí v prepočte okolo 3 eur, takže ak by sa niekto rozhodol prísť s tým cieľom, že sa ide vyslovene sťať pod obraz boží, tak za 10 pív zaplatí 30 euro čo pri ruských platoch nie je málo. Preto sú v lete síce terasy plné ľudí, ale všetci majú pred sebou taniere s jedlom a popri tom si cuckajú nejaké to pivko. Neviem, či niekto pochopil, čo som chcel týmto povedať, ale jednoduchšie to asi vysvetliť neviem. To ale neznamená, a tým vôbec nechcem tvrdiť, že Rusi sú neviniatka a nepijú alkohol.

Letná terasa

Doteraz som písal vyslovene o pití alkoholu v podnikoch. Ale ako som povedal, keďže sú ceny alkoholu v podnikoch také, aké sú, Rusi to vyriešili iným spôsobom. Títo ľudia priam zbožňujú na víkend vypadnúť z mesta. Skoro každá rodina vlastní chatu mimo mesta, tzv. Daču, kde sa pije alkohol už v iných, nám nepredstaviteľných mierkach. Vyzerá to asi tak, že pred víkendom sa ľudia, známi, priatelia dohodnú ku komu na daču sa ide, naplnia svoje autá alkoholom, ale aby som im nekrivdil, musím dodať že aj jedlom a vyráža sa mimo mesta. A tam to už ide všetko ako si predstavujú obyčajný ľudia na Slovensku. Vodka tečie potokom, smiech, zábava,grilovačka, potom bitka, potom znovu vodka a tak dookola až príde nedeľa a treba sa poberať domov. Iste mnohí z vás vedia, že rusi pijú vodku na gramy. 50 gramov vodky je bežná mierka, ale videl som už človeka, ktorý dával bežne 200 gramov. Oni sa celkovo snažia pred cudzincom, aspoň ja mám takú skúsenosť, ukázať koľko oni dokážu vypiť, a že v pití vodky sú neprekonateľní. Vždy si myslia, že keď ste z Európy, ste padavka a po dvoch alebo troch pohárikoch vodky sa zložíte na zem. Keď som im ale dokázal, že ich predstavy o Európanoch, alebo presnejšie Slovákoch sú mylné, mal som dojem, že som na chvíľu získal ich uznanie. Uznanie opitých rusov, ale potešilo.

Ďalej je nutné povedať, a musím priznať že toto ma dosť prekvapilo, v Rusku nie je možné kúpiť alkohol po 23.hodine. Nikde. Presnejšie v žiadnom obchode, večierke a podobne. Netýka sa to samozrejme barov a diskoték, ale o cenách v podnikoch sme si toho tu už povedali dosť. V obchodoch majú oddelenie s alkoholom po 23. hodine uzatvorené, regály zatiahnuté závesom a prakticky nekúpite nič čo obsahuje alkohol. S tým mám tiež svoju osobnú skúsenosť. V deň, keď sa mi narodila dcéra som bol v práci. O 21 večer sa narodila malá a ja som musel trčať v robote ešte 2 hodiny. Končil som o 23:00 a to znamenalo, že to nebudem môcť osláviť žiadnym alkoholom. Ale aj tak som to skúsil. Vošiel som do večierky, ktorú máme neďaleko domu a poprosil som predavačku o fľašu šampanského. Absolútne sa so mnou o tom ani nebavila. Nie a nie. Zákaz je zákaz. Snažil som sa ju obmäkčiť aspoň tým, že som sa práve stal otcom a niečo také si priam pýta streliť šampanské. No bez výsledku. Tak som to skúsil tak, ako sa to robieva v Rusku. Ponúkol som jej za fľašu 500 rubľov. Tu som už spozoroval aký taký záujem o predaj. Takže som ešte pár stoviek prihodil a fľaša bola nakoniec moja. Viem, že tu si moje slová o nedostupnosti alkoholu po 23.hodine odporujú, ale prakticky je to zakázané. A predajcovia sa vystavujú dosť veľkému finančnému postihu. Možno svoje zohral aj fakt, že do tej večierky som chodieval častejšie, a predavačke som nebol celkom neznámy.

Regály s alkoholom sú po 23. hodine v obchodoch zahalené takýmito plachtami.

Keďže dnes rozoberáme tému alkoholu, nesmieme zabudnúť na pitie alkoholických nápojov na pracovisku. Mnohí si určite predstavujú, že v Rusku sú všetci opití. Od rána do večera. Sem tam sa niekde objaví správa, že načapali niekde na letisku opitého ruského pilota, alebo niečo vyviedol opití ruský policajt. Áno, ale podobné veci sa dejú aj na Slovensku. Len ich tak nevnímame. Keď sa niečo také spomenie v súvislosti s Ruskom, tak hneď zbystríme pozornosť a povieme si,.. Jasné, to sú Rusi. Vystriedal som v Rusku niekoľko zamestnaní a pozícií, ale nemôžem povedať, že by som sa stretol s tým, že by sa na pracovisku pilo. Až na jednu výnimku. Mal som kolegu, ktorý holdoval alkoholu, ale to bol jediný prípad, na ktorý si spomínam. Kvôli tomu ho potom aj prepustili zo zamestnania, takže aj tu platí nulová tolerancia. Nikto sa s ním nemaznal, aj keď kvôli odpracovaným rokom si dovolím povedať, že mu tolerovali viac ako asi bolo vhodné.

Ak som vynechal niečo, čo by vás zaujímalo alebo máte nejaké návrhy o čom napísať, čo by ste sa chceli dozvedieť, kľudne píšte svoje návrhy a pripomienky v komentároch.