uhorcik

Takže dnes by som sa Vám pokúsil napísať niečo o tom, čo ma v Rusku zaujalo, prekvapilo, možno až šokovalo. Vyberiem niekoľko situácii alebo príkladov z tej pozitívnej roviny a niekoľko z negatívnej. Tu musím podotknúť, že sa jedná o moje subjektívne pocity a v žiadnom prípade si nedovolím tvrdiť, že všetko čo tu popíšem sa automaticky vzťahuje na celé Rusko alebo jeho obyvateľov. No tak či onak, všetko čo spomeniem budú situácie z reálneho života, ktoré som ja osobne videl a zažil. Čiže žiadne “jedna babka povedala“. Takže poďme na to…

Asi prvé čo ma prekvapilo hneď po prílete a to už priamo na letisku, bola zima. Nie v tom zmysle, že by som ju v Rusku nečakal, ale jej krása a taký ten pocit, ktorý ona v človeku vytvára. Ako náhle lietadlo sadlo na pristávaciu dráhu, pilot oznámil tie jeho známe frázy o tom, že ďakuje za využitie služieb danej leteckej spoločnosti, že miestny čas je toľko a toľko a nezabudol spomenúť, že vonkajšia teplota je -28 stupňov. Tu som trochu zbystril a už pri východe z lietadla som si pozapínal zimnú bundu až po uši, na ktoré som ešte rýchlo natiahol čiapku. –„Tak, poďme sa teda pozrieť na tú zimu“ – pomyslel som si, keď sa predo mnou otvorili dvere letiska a ja som vyšiel na ulicu. A tu prišlo to prekvapenie. Človek by čakal, že pri -28 stupňoch mu bude poriadna zima, že ho budú štípať líca, tvár a podobne. Ale nič z toho sa nekonalo. Môžem povedať, že tá zima alebo presnejšie ten pocit chladu mi pripomínal úplne bežných -12 u nás na Slovensku. Všetko bolo ale oveľa belšie, krajšie, zmrznutejšie. Zo striech sem tam viseli obrovské cencúle, všade kopy snehu, ale chodníky pred letiskom pekne odhrnuté a sneh uprataný. Po tých rokoch v Rusku som zažil už aj -36, ale stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že ten mráz je trochu iný ako doma. Ľudia mi to vysvetľovali tým, že tu je iné podnebie a zimy sú suchšie, preto aj ten pocit chladu je iný. Ale, že je to vraj aj tak stále tých poctivých, nefalšovaných -36. Stačí pár minút postáť na takom mraze bez čiapky alebo rukavíc, a hneď cítite ako vás začnú bolieť prsty na rukách, alebo uši. Nehovorím o štípaní od mrazu. Je to taká priam zvláštna bolesť. Vtedy človek pochopí, že ten mráz je predsa len silnejší ako u nás. Pre zaujímavosť stojí spomenúť ešte fakt, že pri teplote -26 stupňov sa zatvárajú školy a deti sa neučia. No tento fakt vyznieva dosť nepochopiteľne vo vzťahu napríklad k škôlkam alebo jasliam, keďže na tieto zariadenia sa to nevzťahuje, a pokým sú teda školopovinné deti doma a nemusia vychádzať v takom mraze na ulicu, pre malých škôlkárov to neplatí. Pokým sme ešte pri tej zime, napísal by som niečo o tom, ako to vyzerá s čistením snehu v meste. Musím povedať, že tu sa Rusi fakt snažia.

Počas noci odvážajú sneh mimo mesta

Centrum mesta sa v rámci možností snažia udržiavať čisté a upravené. Zaujímavosťou je, že v noci odhrnutý sneh odvážajú nákladné autá niekam za mesto, pretože toho snehu tu býva naozaj veľa a niekedy to fakt vyzerá tak, že už ho nie je kam dávať. Nie zriedka sa stáva, že záveje popri chodníkoch sú vyššie ako človek a tak ani nevidíte cez cestu.

Nahrnutý sneh vedľa chodníka

Ďalšia z vecí, ktoré ma prekvapili je dĺžka dní a nocí. Dlho som si na to nejako nevedel zvyknúť. Počas leta slnko zapadá neskoro večer, takže niekedy uprostred leta je vidno približne do 23:30 hodiny a svitá už o 4 ráno, čiže noc trvá veľmi krátko. Cez zimu je to presne opačne. Stmieva sa niekedy okolo 17 hodiny a ešte o 9-10 ráno je tma. No napríklad ako výhodu vidím to, že sa tu nestrieda letný a zimný čas. Človek si žije vo svojom dennom režime a nemusí sa starať o posúvanie hodinových ručičiek, nemusí sa trápiť tým, že dnes bude spať o hodinu kratšie alebo dlhšie.
Ďalej obchody. Neviem síce ako vy, ale ja som bol na Slovensku zvyknutý na to, že obchody, teraz mám na mysli potraviny, sú otvorené od 6. rána a keď si človek privstane, môže si kúpiť ešte teplý chlieb, čerstvé mlieko a podobne. Tu v Rusku sa zvyčajne všetky obchody otvárajú okolo 9 – 10 hodiny. Výnimkou sú večierky, ktoré sú otvorené 24 hodín denne, ale ani tam nekúpite napríklad pre deti do školy žiadne čerstvé pečivo, keďže ho rozvážajú až keď už máte deti dávno v škole. A za tie roky čo som tu, som ešte ani raz nenatrafil na ešte teplý, chrumkavý chlieb.
Potom by som spomenul ešte premávku v meste. Také zápchy ako tu, som videl jedine v Moskve. Je to niečo neuveriteľné. 8-prúdová cesta cez mesto plná trúbiacich áut, autobusov a pozerať z okna auto na ľudí, ktorí po chodníku vedľa vás idú rýchlejšie ako vy po ceste je dosť deprimujúce. Nemusím hovoriť, že vodiči jazdia dosť arogantne, a tak nie je nič výnimočné, že dokážu zablokovať cestu aj električkám. Dokonca som raz zažil situáciu, keď električka nemohla pokračovať v jazde kvôli tomu, že nejaký dobrák zaparkoval pred bankou priamo na električkovom páse. Chvíľu sme takto čakali v nádeji, že sa niekto objaví a preparkuje, ale keď dlhšie nikto neprichádzal, vodič električky poprosil cestujúcich, či by mu nepomohli odsunúť auto nabok. A tak sme vyšli všetci chlapi von, obstúpili auto zo všetkých strán a pomaly sme ho otočili tak, aby uvoľnilo cestu električke. Potom všetci nastúpili akoby sa nič nestalo a cestovali sme ďalej.
Ďalej ma prekvapilo množstvo rôznych zábavných a nákupných centier. Mesto kde žijem má síce vyše milióna obyvateľov, ale aj tak sa nemôžem zbaviť pocitu, že tých nákupných centier je tu priveľa. Sú skoro na každom kroku a čo je zaujímavé, všetky praskajú vo švíkoch. Všade kopec ľudí, rady pri pokladniach, fastfoody ako napríklad McDonald alebo KFC sú plné študentov a to sa hovorí o sankciách a o tom, že ľudia nemajú peniaze.
Tých vecí, ktoré stoja za zmienku je samozrejme viac, takže nabudúce budeme pokračovať. A myslím, že sa dostaneme aj k tomu alkoholu. No keďže zajtra ráno odlietam na 2 týždne na Slovensko, tak na pokračovanie si budete musieť chvíľu počkať.