Založ si blog

Neobyčajne obyčajný život v Rusku – 4. časť

Pokračovanie…

V tomto období sa situácia trochu ustálila a môj život sa dostal ako tak do normálu. Stabilná práca, peňazí samozrejme nikdy nebýva dosť, ale ani tu som sa nejako zvlášť nemohol sťažovať. Ako som spomenul v predchádzajúcom blogu, očakávali sme prírastok do rodiny, a s tým boli samozrejme spojené návštevy rôznych zdravotníckych zariadení, špecialistov a podobne. No musím povedať, že to nebol môj prvý kontakt s ruským zdravotníctvom. Ten sa uskutočnil ešte pred tým, než som získal povolenie žiť a pracovať v Rusku, pretože jednou z podmienok udelenia pobytu cudzincovi je absolvovanie lekárskej prehliadky. Zahŕňa to rôzne vyšetrenia, očkovania, rentgen pľúc, odber krvi, testy na HIV a podobne. A pretože ruské orgány nechcú alebo neakceptujú potvrdenie o absolvovaní lekárskej prehliadky v domovskej krajine cudzinca, bolo potrebné aby som tým prešiel priamo tu v Rusku. Na internete som vyhľadal zdravotnícke zariadenia, v ktorých vykonávajú aj zdravotné prehliadky pre cudzincov a zamierili sme s manželkou do najbližšej polikliniky. Bola to nízka, 1-poschodová budova s neuveriteľne dlhou chodbou, ktorú po oboch stranách lemovali dvere ambulancií a lavičky, na ktorých už sedeli pacienti.

Poliklinika, v ktorej som absolvoval prvú lekársku prehliadku.

Poliklinika, v ktorej som absolvoval prvú lekársku prehliadku.

V Rusku to funguje tak, že zdravotné karty pacientov neležia v skrini u lekára, ale všetky sú uložené na recepcii danej polikliniky. Takže keď človek ide k svojmu lekárovi, najprv si na recepcii vyzdvihne svoju zdravotnú kartu a s ňou sa už potom postaví pred dvere ambulancie. Určite si dokážete predstaviť aká fronta sa vytvorí ráno na recepcii. Všetci sa predbiehajú, každý niečo potrebuje, ľudia sa prekrikujú a obzvlášť ruské babky sú v tomto dosť arogantné a všade chcú byť prvé, ako keby sa ponáhľali na vlak, ktorý má každú chvíľu vyraziť zo stanice. Niet divu, že tie zdravotné sestry na recepcii sú hneď z rána podráždené. Bolo potrebné zistiť ako, kde a u koho mám začať tú procedúru spojenú so zdravotnou prehliadkou, no pri pohľade na nervóznu tlupu ľudí pred recepciou som nemal odvahu tam ísť a niečo zisťovať s mojou vtedy ešte dosť biednou ruštinou. Preto sa toho chopila moja milovaná polovička, elegantne obišla celú tú kričiacu a hádajúcu sa masu ľudí a na chvíľu zmizla v dave. O niekoľko desiatok sekúnd sa vrátila už aj s potrebnými tlačivami. Bolo zjavné, že sa v takej situácii neocitla prvý raz.

Asi takto to tam vyzerá ráno, keď si všetci berú svoje zdravotné záznamy.

Asi takto to tam vyzerá ráno, keď si všetci berú svoje zdravotné záznamy.

Tak sme sa teda vydali hľadať ambulanciu s číslom 6, v ktorej to všetko malo začať. Našli sme to celkom rýchlo, pretože podľa zákona schválnosti je vaša ambulancia práve tá, pred ktorou čaká najviac ľudí. Ani tu tomu nebolo inak.

Ďalšou zvláštnosťou je, že tu v Rusku nemusíte stáť fyzicky v rade k lekárovi. Pokúsim sa to vysvetliť. Ak idete napríklad v jeden deň k ušnému, očnému a ešte aj na kožné a chcete to všetko stihnúť, nemôžete predsa prestáť celý deň v jednom rade, napríklad k tomu ušnému, lebo by ste potom nestihli vystáť rad k očnému a o kožnom už ani nehovorím. Preto to v Rusku (neviem či v celom, ale tu u nás to tak funguje všade) funguje tak, že človek príde pred ambulanciu ušného lekára a tých ľudí, ktorí tam čakajú sa opýta, kto z nich prišiel posledný. Potom tomu poslednému povie, že teraz je posledný on a rýchlo beží k ambulancii očného. Tam sa situácia zopakuje, takže teraz je už posledný aj v rade na očného. A keď to celé zopakuje aj u kožného, tak to dopadne tak, že jeden človek čaká súčasne v troch radoch, k trom lekárom. Veľmi zaujímavé je, že to nikomu neprekáža a robia to tak všetci. Preto sa veľmi ľahko môže stať, že prídete pred ambulanciu, fyzicky tam síce stojí jeden človek, ale je možné, že pred ním a aj za ním je ešte 5 neviditeľných, ktorí práve stoja v rade niekde inde. Doplním ešte, že to nie je iba výsada zdravotníckych zariadení. Stretol som sa s tým aj na úradoch, na cudzineckej polícii a všade tam, kde je človek nútený stáť v rade.

Ale vráťme sa k tej mojej prehliadke. Vôbec som nečakal, že tam bude toľko ľudí. Všetko to boli cudzinci, ktorí tam prišli presne z takého istého dôvodu ako ja. Prejsť lekárskou prehliadkou, aby mohli získať pobyt v Rusku. Ale tu musím povedať, že ak ste si pod slovom cudzinci predstavili Nemcov, Talianov, Angličanov tak ste na omyle. Drvivú väčšinu z ľudí, ktorí tam stáli tvorili občania bývalých sovietskych republík ako Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko a podobne. Boli tam aj Ukrajinci, Bielorusi a Srbi, ale podľa pasov ktoré si každý držal v ruke som usudzoval, že som asi jediný z EU. Našťastie to išlo celkom rýchlo, a tak som sa dostal do ambulancie aj ja. Bola to typická miestnosť na aké som bol zvyknutý aj na Slovensku, takže ma nič také neprekvapilo. Lekár vzal tlačivá, ktoré mi dali na recepcii, vpísal tam údaje z môjho pasu a napísal zoznam špecialistov, ku ktorým bolo potrebné zájsť na vyšetrenia. Ako som povedal, bol som tam spolu s manželkou, takže sme šikovne využili ten ruský trik s obsadzovaním si miesta v čakárni a ak si dobre spomínam, tých 5 alebo 6 lekárov som prešiel približne za 2,5 hodiny. Všetko prebiehalo viac menej tak ako to poznáte aj doma. Odbery krvi, čítanie u očného, skúška sluchu u ušného. Jediná situácia, v ktorej som trochu spanikáril bola vtedy, keď sa mi pokúsila sestrička pichnúť nejakú injekciu. Pretože moja ruština nebola v tej dobe na takej úrovni ako je dnes, pochopil som iba to, že sa jedná o očkovanie. Ale nemal som potuchy o aké konkrétne očkovanie ide. Keďže Rusi nemali moje zdravotné záznamy zo Slovenska a nevedeli aké očkovania som už absolvoval, mal som obavy, aby ma tam náhodou nejakým hlúpym očkovaním nezmrzačili. Ak mám byť úprimný, do dnešného dňa poriadne neviem, čo to bolo za očkovanie. Len tak hádam, že to boli osýpky, ale s istotou to potvrdiť nemôžem. Až na túto epizódu prebehlo všetko bez problémov a tak som si po 2 dňoch mohol prísť pre výsledky a potvrdenie o zdravotnom stave.

Ďalším takým mojím dotykom s ruským zdravotníctvom bola návšteva stomatológa. Tesne po tom, ako som prišiel do Ruska, sa mi zlomil zub. Nebolel ma, ale nechcel som čakať kým sa ozve, a tak som zamieril do jednej súkromnej stomatologickej ambulancie. Klasika, ktorú určite pozná každý z vás. Zubná lekárka, sestrička, kreslo, vŕtačka. Nič čo by človek nepoznal. Aj keď pred návštevou zubára som mal obavy, či mi zub nebudú opravovať hrdzavým sekáčom a kladivom. V tom čase som nemal ešte zdravotné poistenie platné v Rusku, takže za ošetrenie bolo potrebné zaplatiť v plnej výške. Nie som síce expert na vybavenie zubných lekárov, ale môžem povedať, že zariadenie ambulancie bolo porovnateľné ak nie lepšie ako u nás. Ale zopakujem, môžem to hodnotiť len na základe svojich pocitov, keďže nie som kompetentný hodnotiť a posudzovať stomatologické vybavenie. No určite to nebolo nič strašné. Ak to mám porovnať s tým čo som videl a zažil na Slovensku, tak by som povedal, že tu v Rusku to bolo minimálne krajšie. Mal som z toho jednoducho dobrý pocit. Zubárka bola taká mladá baba, možno 28-30 rokov, sestrička staršia pani, a keď vysvitlo kto som a odkiaľ som, prišlo samozrejme obligátne kolo otázok, na ktoré som si už začínal zvykať.
Zaujímavý prízvuk, odkiaľ ste? Čo tu robíte? Ako sa Vám u nás páči? Zvykáte si na našu zimu? Človek prichádza do styku s rôznymi ľuďmi, no otázky zostávajú vždy rovnaké. Ale raz ma dorazil jeden taxikár, keď som mu na otázku odkiaľ som, odpovedal že zo Slovenska, tak sa ma bez mihnutia oka opýtal, ako sa tam teraz žije, keď už nie je vojna. Typický príklad toho ako si ľudia pletú Slovensko so Slovinskom, hoci ani v Slovinsku nebola vojna. Vtedy som mu len odvetil, že už je to lepšie. Nemal som chuť vysvetľovať mu históriu Československa a rozpad Juhoslávie.
Sadol som si teda do kresla, zubárka sa pozrela na môj zlomený zub, nasledoval rentgen a potom už staré známe vŕtanie. Ak by niekto čakal, že to bude nejaký horor, musím ho sklamať. Presne to isté ako u nás, len možno trošku príjemnejší prístup. Ale to nezáleží od krajiny v ktorej sa nachádzate, to záleží od človeka.

Ešte by som chcel napísať niečo o návšteve nemocnice, ale to až nabudúce. Nechcem vás unavovať čítaním príliš dlhého textu.

Neobyčajne obyčajný život v Rusku – 7. časť

20.09.2017

Naposledy som sa ospravedlnil s tým, že odlietam domov na Slovensko a odmlčím sa na asi tak 2 týždne. No napokon ako vidíte z toho boli 3 mesiace. Ale som späť a pre všetkých, ktorí si radi viac »

Neobyčajne obyčajný život v Rusku – 6. časť

19.06.2017

Takže dnes by som sa Vám pokúsil napísať niečo o tom, čo ma v Rusku zaujalo, prekvapilo, možno až šokovalo. Vyberiem niekoľko situácii alebo príkladov z tej pozitívnej roviny a niekoľko viac »

Neobyčajne obyčajný život v Rusku – 5. časť

14.06.2017

Pokračovanie... Takže ako som vám sľúbil v minulom blogu, dnes budeme pokračovať na tému ruského zdravotníctva. Funguje to približne asi tak, ako na Slovensku. Po vybavení všetkých formalít viac »

KĽDR, raketa, Kim Čong-un

Kim pohrozil USA najtvrdšou odvetou, KĽDR sa vyhráža ďalším jadrovým testom

22.09.2017 05:50

Slová Donalda Trumpa o zničení KĽDR ospravedlňujú náš jadrový program, tvrdí vodca Kim. Dodal, že je to cesta, po ktorej chce ísť až do konca.

Donald Trump

Trump vyhlásil bankovú blokádu KĽDR

21.09.2017 22:43

Banky budú stáť pred jasnou voľbou - buď obchodovať so Spojenými štátmi, alebo so zločinným režimom v KĽDR, vyhlásil Donald Trump.

rakka, syria

Arabsko-kurdskí ozbrojenci strieľali na sýrske jednotky vlády

21.09.2017 22:31

Ak sa takéto incidenty zopakujú, Rusko podnikne príslušné kroky, varovala Moskva Washington.

LOREAL-BETTENCOURT/

Zomrela najbohatšia žena sveta Liliane Bettencourtová

21.09.2017 20:50

Vo veku 94 rokov zomrela vo Francúzsku podnikateľka a dedička kozmetickej spoločnosti L'Oréal Liliane Bettencourtová.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 8
Celková čítanosť: 15066x
Priemerná čítanosť článkov: 1883x

Autor blogu

Kategórie